O metóde 

  

Čím skôr sa deti začnú učiť cudzí jazyk,

tým ľahšie sa ho naučia.

 Prečo metódou HOCUS-LOTUS? – Pretože je jednoduchá a zábavná...!

Pretože sleduje prirodzený proces osvojovania si cudzieho jazyka. Pretože je hravá...!  

Učenie je postavené na VÝRAZNEJ dramatizácii, učiteľka HRÁ príbeh Hocusa a Lotusa. Príbeh učiteľka hrá za pomoci VÝRAZNÝCH GEST, MIMIKY, PRÁCE S HLASOM – INTONÁCIA a SILA HLASU, a nemenej dôležitý je aj POHĽAD  a AKCIA. Všetko toto sa deje js výrazným emočným podtónom. Deti sa s Hocusom a Lotuskou veľmi rady stotožňujú a zažívajú s nimi množstvo príhod plných emóciií. CEZ EMÓCIE (radosť, zvedavosť, veselosť, prekvapenie, ale aj obavy atp.) a PRÍBEH deti s týmito dvomi dinokrokmi zažívajú rozličné situácie z bežného života.

DIEŤA V PRVOM ROKU UČENIA OVLÁDNE 150 i viac SLOV, Z KTORÝCH spontánne VYTVÁRA VETY.

POČAS HODINY NEZAZNIE ANI SLOVÍČKO V MATERČINE, VŠETKO JE PO ANGLICKY A DETI SPONTÁNNE "PRODUKUJÚ" JAZYK A VEĽMI DOBRE SA PRI TOM ZABÁVAJÚ...! :–)

Trieda sa s oblečením magického trička mení na park Hocusa a Lotusa. V malých skupinách, kde je maximálne 8 detí spoločne s nimi zažívajú všetky možné dobrodružstvá, čo sú vlastne dobrodružstvá cudzieho jazyka :–) Títo dvaja dinokroci im sprostredkúvajú milé príbehy zo života zvieratiek a ľudí, o ktorých sa už potom spolu rozprávajú. Počúvanie pesničiek a spoločné spievanie deti nielen teší, ale samozrejme podporuje fixovanie nového rytmu jazyka.

NIEKOĽKO VEĽMI PROSPEŠNÝCH INFORMÁCIÍ o tom, ako pracuje detský mozog:

Skúsme si detský mozog predstaviť ako unikátny biologický počítač. Už celkom malé deti majú k dispozícii skvelý výkonný program ako porozumieť mame, ockovi, starým rodičom a – svetu. Všetky vnemy – to, čo dieťa vidí a počuje, čoho sa dotýka a čo cíti, ovplyvňuje spôsob, ako sa jeho mozog bude budovať.

Je známe, že pre vývoj dieťaťa sú najdôležitejšie prvé roky života. Bábätká a maličké deti sa učia imitáciou. Keď napodobňujú, začnú sa vlastne správať novým – nie geneticky stanoveným spôsobom, ale jednoducho tak, ako sa správajú dospelí okolo neho. Medzi šiestym a dvanástym mesiacom života sa dieťa sústreďuje na to, ako jazyk jeho rodičov znie. V tomto období sa rozhoduje, či bude jeho rodnou rečou slovenčina, španielčina, angličtina či čínština. Deti najskôr ovládnu zvuk svojej reči a vďaka tomu sa môžu učiť slová ľahšie.

Výskumy ľudského mozgu potvrdili, že jestvujú tzv. "časové okná", ktoré znamenajú v mozgu dieťaťa úzko vymedzený časový priestor, kam sa ukladajú nové vedomosti. Keď čas vyprší, okno sa privrie a ponúkané informácie sa už nemôžu ďalej spracovávať v pôvodnej možnej kvalite. Dobre vieme, že pre väčšinu ľudí je omnoho ťažšie učiť sa druhý jazyk v pokročilejšom veku, ako to bolo v detstve, čo potvrdzuje vyššie uvedené. Naopak deti, ktoré sa druhý jazyk učia veľmi skoro, medzi druhým a siedmym rokom života, majú v testoch rovnaké výsledky ako rodení rečníci – t.j. ľudia, pre ktorých je tento jazyk materinský – "nature speakers".

 Univerzálny "softvér" v detskom "biopočítači" na zvládnutie akéhokoľvek jazyka "zafunguje" podľa toho, ako skoro dieťa príde do kontaktu s cudzím jazykom. Ak je to vo vhodnom čase, už od 18 mesiacov, osvojí si ho ako "druhú rodnú reč".

Navyše, ak je jazyk podaný hravo a prirodzene – prostredníctvom milých príbehov a pesničiek, hrou a s aktívnym spievaním, je to pre rozvoj dieťaťa prínosné nielen vo sfére lingvistickej, ale aj ako významná podpora v jeho kognitívnom (kognícia: schopnosť poznávať, a teda vnímať, myslieť) a sociálnom vývoji.

Nepremárnite túto úžasnú šancu pre Vaše dieťa...!

Netreba váhať, lebo časové okná sa privierajú a možnosť sa už nezopakuje... 

 

---

Metódu vyvinula profesorka Traute Taeschner, ktorá sledovala svoje deti vychovávané liningválne (nem/tal.) a ich vývin porovnávala s inými deťmi vychovávanými bilingválne, ako aj monolingválne. Pri ich výchove vypozorovala určité momenty, na ktorých rozpracovala svoju neskoršiu metódu, opierajúcu sa o bilingvizmus. 

Verifikácie efektivity metódy sa v priebehu niekoľkých rokov zúčastnilo v Taliansku 120 učiteliek a 3500 detí.

V SR sa touto jedinečnou metódou začalo učiť v roku 2009 a Slovensko sa tak stalo súčasťou europriestoru, v ktorom metóda získala v posledných rokoch veľkú popularitu a obľubu nielen pre svoju jednečnosť – hravosť, rozprávanie sa s rozkošnými dinokrokmi Hocusom a Lotusom a rozprávanie veľmi milých príbehov, počúvanie a spievanie "do uší lezúcich" pesničiek, ale najmä skvelé výsledky, a tiež preto, že HOCUS LOTUS učí cudzie jazyky deti v 5 vekových kategóriách – už od 18 mesiacov až do 10 rokov.

 ---

Autorka – profesorka Traute Taeschner z Univerzity La Sapienza della Roma – bola vychovávaná bilingválne a rovnako vychovala aj svoje dve deti. Všetky poznatky z tejto oblasti dokonale využila pri vytvorení metódy Hocus-Lotus.

 ---

 

Dvaja úžasní dinokroci – maskoty Hocus a Lotus, chlapček a dievčatko, sprevádzajú deti počas celej výučby.Títo dvaja "tvorčekovia" deťom sprostredkúvajú rozličné situácie v ich živote plné emócií s využitím tých najzrozumiteľnejších rečových prostriedkov v 5-minútových muzikálových pesničkách. Každá pesnička predstavuje jeden príbeh, na pozadí ktorého sa deti zonamujú s jazykom. Učiteľská aktivita spočíva v dramatickej činnosti, kedy učiteľka viac hrá ako rozpráva deťom rozprávku. Znázorňuje, predvádza – hrá, pričom deti po nej opakujú jednotlivé frázy, ktoré sprevádzajú pohybom.

 ---

Ako je štruktúrovaná hodina:

 Na stretnutie je vymedzených 45 minút, pričom reálna doba výuky je 25 – 35 minút (z dôvodu nestálej pozornosti detí.)

• Prvých 10 minút je určených na privítanie sa s Hocusom
• Následne si oblečieme tričká Hocus-Lotus a s pomocu magickej formulky prejdeme do krajiny  ANGLIČITNA, asi 2 minúty
• Najskôr si v Dinokomixe pripomenieme zvieratká a známe pojmy, asi 5 – 7 minút
• Spoločne si prerozprávame a dramaticky znázorníme rozprávočku Hocus a Lotus: 3 – 10 minút
• Zaspievame si a dramaticky znázorime dvakrát pesničku: 3 – 7 minút
• Rozlúčime sa magickou formulkou a vyzlečením tričiek – 2 minúty
• Zvyšok hodiny vyplníme spoločnou hrou a počúvaním anglických pesničiek
• Rodič v záverečnej desať- pätnásťminútovke má možnosť dobre vidieť pokroky dieťaťa :–)

 Zopakujeme: Čím skôr sa deti začnú učiť cudzí jazyk,

                   tým ľahšie sa ho naučia. 

Rodič na hodine aktívne spolupracuje a hrá sa s dieťaťom, pričom sa samozrejme tiež učí daný jazyk. Dieťa nie je nútené hovoriť, spievať, ani sa hrať. Hodina má byť preň zábavou. Jazyk sa podáva ako hra, divadielko a pesničky. Cieľom hodiny je cudzí jazyk postupne približovať dieťaťu, nie je preto vhodné kurz si skracovať alebo čakať od maličkého dieťaťa, že už po pár lekciách bude hovoriť celé vety v angličtine či inom vyučovanom jazyku. Osvojovanie si cudzieho jazyka je cielená a koncepčná záležitosť.

  ---

 Ocenenia metódy v poslednom desaťročí:

2002 – NAJLEPŠÍ SOUNDTRACK na Dervio – Medzinárodný festival kreslených príbehov

2003 – Nominácia v ECTC Catalogue 

2004 – Nominácia na "Cartoons on the Bay" Festivali 

2005 – NAJLEPŠÍ kreslený príbeh od poroty Unicef 

Vybraný európsky projekt - LINGO

2005 – Nominácia od IL GRILLO TV cena detských programov

 

             2007 – ZLATÁ CENA na "LIFELONG LEARNING AWARDS" – Berlin 

 ---

 

Čo znamená bilingválna výchova?

  V odbornej literatúre nájdeme dva tipy bilingvizmu:

• simultánny bilingvizmus a
• konzekutívny bilingvizmus.

V oboch pripadoch ide o získanie jazykových poznatkov dvoch rečí v ranom vývinovom štádiu dieťaťa, rozdiel je však v tom, kedy dieťa prišlo do kontaktu s druhým jazykom. Konzekutívny bilingvizmus znamená, že prvý jazyk (ten, ktorým dieťa hovorilo v chronologickom časovom slede ako prvým) je už viac menej osvojený vo svojej základnej štruktúre a až potom si dieťa začína osvojovať druhý jazyk. Akási hranica pre rozdelenie simultánneho a konzekutívneho bilingvizmu je pri dovŕšení troch rokov dieťaťa. Toto ale samozrejme neznamená, že po dovŕšení troch rokov dieťa kompletne obsiahlo svoj materinský jazyk, znamená to len toľko, že dieťa už natoľko pozná svoj materinský jazyk, že už sa nedá viac na bilingvizmus pozerať ako na simultánny.

Simultánny bilingvizmus znamená, že dieťa má dva materinské jazyky, ale neznamená to, že je schopné sa v oboch jazykoch rovnako vyjadrovať. V podstate vždy je jeden jazyk dominantnejší. Túto dominanciu vyvolávajú možnosti a príležitosti na používanie daného jazyka.

 

Ako si dieťa osvojuje dva jazykové systémy?

Traute Taeschner vysvetľuje osvojovanie si dvoch jazykov u dieťaťa naledovným postupom:

               Bilingválna metóda – osvojovanie si dvoch "materinských jazykov"

1. V prvej fáze dieťa si osvojuje slová, ktoré nie sú ekvivalentné. Dieťa napríklad povie „stôl“ na objekt X a „Stuhl“ na objekt Y, alebo „Tisch“ na objekt X a „stolička“ na objekt Y, ale nie „Stuhl“ a „stôl“ na objekt X a „stôl“ a „Tisch“ na objekt Y. V tomto štádiu a ešte nedá hovoriť o dvoch rozdielnych systémoch. Výber dieťaťa, ktoré slovičko povie v ktorej reči závisí pragmaticky od skutočnosti, ktoré slovičko dieťa počulo po prvý raz a zároveň ho aj vyslovilo a nie na ďalších faktoroch ako napríklad zložitá výslovnosť alebo rešpektujúc osobu, s ktorou sa dieťa rozpráva.
2. V druhej fáze začína dieťa produkovať ekvivalentné slová a začína si organizovať dva rôzne jazykové systémy. Rozumie tada, že existujú dve rôzne sová pre pomenovanie jedného objektu „pes“, „Hund“ a zároveň dieťa je schopné rozlíšiť, či daná osoba rozpráva jedným alebo druhým jazykom. Ak sa v tomto štádiu opýtate dieťaťa „Und wie sagt man das in Deutsch?“ (A ako sa to povie po nemecky?) odpovie správnym spôsobom. Keď si všímame morfologický alebo syntaktický aspekt, tento nie je ešte vyvinutý tak ako u dospelého, ale u dieťaťa často dochádza ku kreatívnym kombináciám jednotlivých elementov alebo lexikálnych skupín. V tejto fáze sú veľmi často sledované lexikálne a sémantické interferencie (vzájomné sa ovplyvňovanie), ale nie morfologické alebo syntaktické interferencie. Zaujímavé je, že dieťa sa vo väčšine prípadov neviaže jazykom na osobu, s ktorou komunikuje, pretože ak táto osoba zmení reč (z nemčiny na slovenčinu), dieťa automaticky prepne do iného jazyka, pripadne opakuje tento jazyk.
3. V tretej fáze sa objavujú komplexné štruktúry, kde dieťa je schopné verbalizovať vzťah medzi dvoma alebo viacerými frázami. V tejto fáze začínajú byť mofrosyntaktické štruktúry pre dieťa viac-menej ortodoxné a to je príčinou častých gramatických „chýb“ v jednom alebo druhom jazyku. (Dieťa používa nemecku gramatiku v slovenčine, alebo slovenskú v nemčine.) Práve táto fáza ja pre bilingválne vychovávané dieťa náročná. Na jej pozitívne prekonanie je potrebná dostatočná opora jeho okolia, aby si mohlo pravidlá systematizovať. Hlavne koherencia (jednotnosť) lingvistického správania sa dopelého je veľmi dôležitým bodom pri výuke bilingválneho dieťaťa. Keďže dieťa zisťuje, že nie všetci hovoria a rozumejú dvoma jazykmi, začína rozprávať len jedným jazykom, a to tým, ktorým rozpráva jeho komunikačný partner. Pre dieťa preto môže byť niekedy mätúce, ak osoba, s ktorou sa zvykne rozprávať po nemecky naň prehovorí po slovensky a naopak. O tom hovorí aj príklad dcéry prof. Taeschner. Lisa (hovoriaca nemecky a taliansky vo veku 4 rokov) sedela a hrala sa s bábikou, ktorej rozprávala po taliansky. Keď vstúpila matka do miestnosti, automaticky dieťa začalo rozprávať bábike po nemecky. Po odchode matky z miestnosti, dieťa opäť komunikovalo s bábikou v taliančine. Toto dokazuje dôležitosť pravidla: jedna osoba/jeden jazyk. V našom prípade učiteľka a doma matka, ktorá môže a má na dieťa hovoriť cudzím jazykom v určitých vymedzených časových blokoch – keď sa učia aleb aj pri inej určitej činnosti. Dieťa potrebuje jasné a jednotné modely, aby mohlo spracovať svoju úlohu – rozlišovať a organizovať dva lingvistické systémy. Zároveň si dieťa týmto systémom vytvára aj sociálnu identitu a vzhľadom na bilingvizmus sa dieťa stáva sociálne flexibilnejším. Používanie dvoch rečí dáva dieťaťu možnosť vidieť svoj jazyk ako čiastočný systém medzi inými systémami, ako fenomén medzi inými všeobecnými kategóriami, čo mu dáva vedomosť o jeho lingvistických operáciach (Vygostsky, 1962). Ide o schopnosť dieťaťa rozpoznávať ekvivalenty morfologických funkcií na metalingvistickej úrovni.
   

V odbornej literatúre nájdeme dva tipy bilingvizmu:

• simultánny bilingvizmus
• a konzekutívny bilingvizmus 

V oboch pripadoch ide o získanie jazykových poznatkov dvoch rečí v ranom vývinovom štádiu dieťaťa, rozdiel je však v tom, kedy dieťa prišlo do kontaktu s druhým jazykom. Konzekutívny bilingvizmus znamená, že prvý jazyk (ten, ktorým dieťa hovorilo v chronologickom časovom slede ako prvým) je už viac menej osvojený vo svojej základnej štruktúre a až potom si dieťa začína osvojovať druhý jazyk. Akási hranica pre rozdelenie simultánneho a konzekutívneho bilingvizmu je pri dovŕšení troch rokov dieťaťa. Toto ale samozrejme neznamená, že po dovŕšení troch rokov dieťa kompletne obsiahlo svoj materinský jazyk, znamená to len toľko, že dieťa už natoľko pozná svoj materinský jazyk, že už sa nedá viac na bilingvizmus pozerať ako na simultánny.

Simultánny bilingvizmus znamená, že dieťa má dva materinské jazyky, ale neznamená to, že je schopné sa v oboch jazykoch rovnako vyjadrovať. V podstate vždy je jeden jazyk dominantnejší. Túto dominanciu vyvolávajú možnosti a príležitosti na používanie daného jazyka.

 

Na záver:

 

Vyjadrenie 9,5 ročnej profesorkinej dcéry Lisy:

"Mami, vieš že nemčina a taliančina sú úplne rovnaké? Pozri sa: io ho smesso, tu hai smesso, egli ha smesso. 

A v nemčine: ich bin gegangen, du bist gegangen, er ist gegangen. Všimla si si to mami? Je to také jednoduché!" :–)

 

 

ZDROJ a Partner projektu: Astiret, s r. o. , www.hocus-lotus.astiret.com